"Milá priateľka,nie som už školáčka, aby som ti písala odkazy na lavicu alebo na malý kúsok papiera. Tie časy pominuli a ja mám stále pocit,že dospelosť je v niečom fajn. Teda keď som bola dieťa,tak som si to myslela. Tuším to bolo do tej tragickej chvíle (deň a čas si nepamätám) kedy som pochopila,že v dospelosti sa aj tak sa správame ako deti. A dokonca ešte horšie ako deti...
Unikáme
Klameme
Zahmlievame
a bez vysvetlenia sa stráceme
V hmle
Stojím a uvažujem,že prečo sa dospelí tak boja pravdy. Prečo si nedokážu povedať pravdu do očí.
Milá priateľka,dnes si ma vrátila do tretej triedy,kedy som v 3.B stála sama pri okne a uvažovala,že ak budem dospelá budem veľký umelec a nebudem sa s nikým hrať. Tak sa nehrám a narovinu ti píšem.
Už nie sme priatelia.
Prepúšťam ťa od seba
Unikám
Strácam sa
...
milá"