Viete,pre mňa sú zápisníky ako pre veriaceho Biblia. Keď nejaký držím v ruke,cítim sa ako Van Gogh (ale s uchom), cítim,že na bielych stranách môžem nechať kus seba,kus svojej modlitby (alebo tichého kriku). A cítim sa často neistá a s trémou v ruke,pretože každá popísaná strana v dokonalom zápisníku,musí byť dokonalá...
Viem,že je to možno divné, ale možno tento druh akejsi úcty k veciam prežíva každý druhý človek. Možno niekto u susedov drží teraz v ruke foťák a rozpráva sa s ním.
Možno.
Pravdou ostáva,že ak ma chcete potešiť. Darujte mi zápisník...Na Bibliu som zatiaľ nedorástla.
